na druhej strane, prísne kontroluje množstvo častíc vo vzduchu, a to bez ohľadu na to, či si to vyžaduje produkt, proces, alebo ľudia. Voči VDA 19 je táto norma priam nekompromisná. Sleduje oveľa menšie častice vo vzduchu, a bez riadnej disciplíny všetkých pracovníkov, správnej výmeny vzduchu a potrebnej filtrácie, nie je možné jednotlivé triedy čistoty dosiahnuť. Návrh čistých priestorov podľa tejto normy sa aplikuje najmä v zdravotníctve, potravinovom priemysle, chemickom či kozmetickom priemysle, farmácii, ale aj v automobilovom priemysle či pri výrobe elektroniky, kde sú špecifické komponenty citlivé na akékoľvek znečistenie. Z pohľadu vzduchotechniky je oveľa náročnejšia, no najmä preto, že na zabezpečenie jednotlivých tried čistoty už nestačia bežné znalosti o vetraní. Je potrebné mať bohaté skúsenosti, pretože samotná norma neudáva presnú výmenu vzduchu ani triedu filtrácie pre jednotlivé triedy čistoty. To, akým spôsobom je vzduchotechnika navrhnutá je výslovne vecou skúseností. Rovnako dôležitá je aj realizácia diela, pretože chyby v realizácii môžu mať za dôsledok nevyčísliteľné škody pre budúcu prevádzku. V neposlednom rade, pre dodržanie čistoty v priestore je nutná stopercentná súčinnosť personálu, ako aj kvalita vyhotovenia samotného priestoru po stavebnej stránke.